Mesiac na Bali

Dĺžka pobytu a víza

Cestu sme začali plánovať už v auguste. Bezplatný pobyt  pre Slovákov v Indonézii a na Bali je presne na 30 dní pobytu. Ak by ste zostali dlhšie, platíte pokutu za každý prekročený deň. Pri vstupe sa prechádza len bežnou pasovou kontrolou s pečiatkou do pasu.

Pobyt sa dá predĺžiť aj na 60 dní. Tieto víza sa dajú vybaviť na Indonézskom veľvyslanectve v Bratislave alebo priamo na Bali. V druhom prípade si treba zakúpiť za 35 USD pri vstupe na letisku víza na 30 dní, ktoré sa dajú za poplatok predĺžiť o ďalších 30 dní. Okrem toho treba mať 6 mesiacov platný pás po návrate, 2 voľné strany v pase, spiatočnú letenku a zohnať si agenta, ktorý to všetko vybaví (orientacna cena sluzby agentury v r. 2019 okolo 600 000 IDR)

Na pobyt do 30 dní netreba nič dopredu vybavovať. Od toho sa odvíjal náš plán, na kedy kúpiť letenky. Pri prepočtoch a výbere dátumov si treba dať veľký pozor na deň príletu a deň odletu. Ja som počítala na prstoch rúk. Niekoľko krát. :) 

Letenky a let

Náš let začal vo Viedni. Leteli sme s Thai Airways 10 hodín do Bangkoku, kde sme prestúpili a leteli ďalšie 4 hodiny na Bali do Denpasaru. Letenky v tomto období neboli veľmi výhodné a brali sme do úvahy komfort leteckej spoločnosti aj dĺžku prestupu. Letenky sa dajú výhodne zohnať aj okolo 500 €, tie naše stáli 700 € na osobu. 

Okrem leteniek sme mali naplánované zhola nič. Ubytovanie sme mali rezervované len na prvé 4 noci. Toto sme predtým nikdy neskúšali. Ako to dopadlo a či by sme sa rozhodli inak, možno vyčítate z obsahu samotného príbehu deň po dni.

Časový posun, svetlo a tma

Na Bali je UTC+8, čiže rozdiel oproti Slovensku +6/7 hodín. Počas nášho letného času +6, v zime +7. 

V rovníkovej oblasti (Bali je 8 stupnov od rovníka) je dĺžka dní a nocí takmer rovnaká počas celého roka. Na Bali asi 11 a pol hodiny denného svetla v lete a približne 12 a pol hodiny svetla v zime.

Úplne najlepšie, čo sa dá urobiť pri takomto časovom posune, je prestaviť si okamžite hodiny na miestny čas a oddychovať. My sme prišli na Bali okolo obeda, v lietadle sme spali možno 2-3 hodinky. Spať sme išli normálne večer a postupne nabehli na miestny čas. A hlavne sme prvé dni sme nič nepodnikali. Boli sme na ubytovaní, z ktorého nebolo veľmi kam ísť. Zároveň sme mali všetko, čo sme potrebovali. Teplo, skvelé jedlo, pokoj, internet a presvedčenie, že nám nič neujde.

Mena - indonézska rupia, hotovosť, platenie, bankomaty

Po pristátí v Denpasare sme si na letisku zamenili pár eur za indonézske rupie, aby sme mali nejakú hotovosť, a zaraz z nás boli milionári. Za 1 euro sme dostali asi 15000 rupií. Na letisku nie je úplne najvýhodnejší kurz, ale je to prvé miesto, kde sa dostanete k miestnej mene, lebo na Slovensku ju dosť pravdepodobne nezoženiete. My sme brali z domu eurá aj doláre. Obidve meny v mestách zameníte bez problémov, doláre nám boli teda zbytočné. 

Keď sme zbierali nejaké informácie o Bali, narazili sme na množstvo článkov a príspevkov o tom, že si treba dávať pozor pri výberoch z automatov, lebo tu vedia zoskenovať kartu a neskôr - o hodinu, o deň, o týždeň, vyčistiť účet. 

Pri výberoch sme dodržiavali pár zásad. Vyberali sme si bankomaty na miestach, kde je veľa ľudí a pohyb počas celého dňa. Pri výbere sme si riadne zakryli výhľad pri zadávaní pinu. A okrem toho sme používali výhradne Revolut kartu (mastercard), z ktorej v podstate nie je veľmi čo ukradnúť. Na kartu si posielate peniaze, takže je na nej vždy len obmedzená suma peňazí. Okrem toho sa na nej dajú jednoducho v aplikácii blokovať transakcie aj výbery. Môžete sa tiež spýtať domácich na bezpečný bankomat alebo sa k takému nechať zaviezť dôveryhodným vodičom.

Vedenie účtu Revolu aj kartu môžete mať zadarmo v prípade, že denný výber z bankomatu nepresiahne 200 €. A dá sa ňou platiť a vyberať peniaze v 150 rôznych menách po celom svete bez poplatkov a provízií s najvýhodnejším medzibankovým kurzom.

Na Bali má väčšina bankomatov obmedzený jednorazový objem výberu, takže ak potrebujete viac peňazí, treba vyberať na viac krát. 

Revolut kartou sme platili aj vo veľkých supermarketoch. Okrem toho sa dá kartou platiť skôr výnimočne, väčšinou treba mať hotovosť. 

Pozor na bankové kreditné karty, ktoré majú oproti debetným vysoký poplatok za výber (r. 2019 - niektoré banky majú 2%, napríklad Tatra Banka má poplatok 15€).

Okolité ostrovy (napr. Nusa Penida, Nusa Lembongan, Nusa Canighan, Gili ostrovy...) nemajú až toľko bankomatov. Tiež sa môže stať, že ak bankomat nájdete, nebude mať dostatok hotovosti. Preto ak chcete ísť na iný ostrov, radšej si hotovosť vyberte vopred na Bali.

Roaming a dáta

Roamingové hovory a dáta sú v Indonézii nesmierne drahé (napríklad Orange má odchádzajúci hovor za 3,9 za minútu a 11,9 za 1MB dát). Preto si určite nezabudnite vypnúť mobilné dáta ešte v EÚ.

Najlepšie je hneď na začiatku si kúpiť dátovú kartu. 16 GB dát sme kúpili asi za 9€.

Všetci sú tu zvyknutí používať na volanie aj správy whatsapp. Ak nemáte telefón na 2 simky, môžete si zobrať z domu jeden telefón navyše. Alebo si karty len vymeníte (ak nepotrebujete nevyhnutne používať svoje číslo na volanie). Cez whatsapp aplikáciu si dokonca viete nastaviť, že aj s indonézskou sim kartou sa budete cez whatsapp zobrazovať svojim kontaktom tak isto, akoby ste ani nezmenili kartu. Pre nás celkom užitočná novinka. Domáci to majú v tomto smere celkom premakané. Ochotne vám kartu vymenia, aj všetko nastavia.

Doprava a presuny po Bali

S našim pvým ubytovaním sme mali dohodnuté, že nás bude čakať na letisku vodič, ktorý nás dovezie priamo na miesto. Toto riešenie je asi najjednoduchšie a určite ho odporúčame. Vonku čakalo asi 100 vodičov s ceduľkami, na koho čakajú. Toho nášho sme našli asi po 10 minútach.

Keď sme vyšli von z letiska, razom sme pocítili teplo, po ktorom sme doma tak veľmi túžili. Teplejšie, ako sme si vedeli doma predstaviť. Vodič nás ihneď schladil vodou z prenosnej chladničky a klímou vypeckovanou asi na 15 stupňov. S tou klímou tu všeobecne nakladajú dosť mrazivo. 

Najviac odporúčaní na presuny po Bali je na používanie skútra. Pri rodine s dieťaťom to nie je úplne ideálne riešenie. Domácich bežne stretnete aj štyroch, celú rodinku na jedinom skútri. Turistické tváre sú skôr po jednom - dvoch na jednom stroji, no videli sme aj troch, 2 dospelí a dieťa. Tu je to naozaj bežné. Ale doprava je veľmi hustá, pre našinca chaotická, jazdí sa vľavo a pravidlá úplne neplatia. Oveľa dôležitejšia je v tomto prípade intuícia a predvídavosť. Napriek tomu to tu akosi zvláštne magicky funguje. Trúbi sa veľa, ale nie je to to naše nervózne trúbenie. Používajú ho skôr na upozornenie, že idú niekoho predbehnúť, alebo pred zákrutou. Používajú ho tak, že v skutočnosti na seba a na iných dávajú pozor. Ťažko to popísať slovami. Zápchy sú všade a takmer stále, cesty úzke, po cestách jazdí všeličo a všelikto. Napriek tomu je v tom akýsi zvláštny pokoj, ktorý je usadený aj na tvárach vodičov. 

Druhá možnosť je využiť dohodnutého vodiča alebo taxík. Ceny nie sú vysoké a je to veľmi pohodlné. Dôležité je dohodnúť si cenu dopredu. Inak sa môže stať, že zapnú taxameter, poblúdia kade tade a cena bude trojnásobná. Napríklad cesta z letiska do Ubudu je len okolo 35 km, trvá 1 až 1,5 hodiny (aj viac, ak cestou narazíte na nejakú "ceremony") a stojí v prepočte asi 20 €. Alebo 3 km cesta do centra mesta môže vyjsť asi na 4 €. 

Ak máte radi pešie prechádzky, tie si tu rozhodne veľmi neužijete. Chodníky, ak vôbec nejakú sú, sú úzke, tak pre jedného, s neustálym hlukom a chaosom pri ušiach. 

Veľa domácich nosí na skútroch na tvári rúška. Pri týchto vysokých teplotách a v zápche je to naozaj aspoň nejaká ochrana pred vdychovaním toho bordelu v ovzduší. A tiež sa snažia mať zahalenú čo najväčšiu časť pokožky. V tielkach a kraťasoch vidno na skútroch len turistov. 

Jedlo na Bali

Jednoducho rozprávka. Zdravé, čerstvé, chutné, mňam. Čerstvá kokosová voda z mladého kokosu, ryžové palacinky s banánom poliate palmovým sirupom, zelenina, nudle, ryža, mango, dračie ovocie... Ráno je na strome, na obed na tanieri. Kokosové mlieko pripravené z dužiny kokosu. Na otázku, prečo to u nás tak nechutí, sme dostali protiotázku: "A rastú u vás kokosy?". 

Na to najchutnejšie jedlo sme chodili do Yellow Flower v Ubude. Ak budete na Bali, toto miesto určite nevynechajte. Výnimočná atmosféra, filozofia organických potravín, fantastická obsluha, skvelé jedlo. Väčšina jedál je vegetariánskych alebo aspoň s možnosťou náhrady za tofu či úžasný tempeh. Cena bežného jedla 55 - 70 tis. (3,5 - 4,5 €) Každú nedeľu večer bufet za 98 tis. rupií na osobu (asi 6,5 €), kde môžete ochutnať, vybrať a nabrať si koľko uvládzete zjesť z týchto kulinárskych skvostov. A k tomu polievka a dezert. 

Do Yellow Flower sa dá dostať len pešo z viacerých strán. Najbližšie sa dá dostať skútrom a zaparkovať TU, odtiaľ je to asi 150 m. Alebo ak by ste išli s vodičom, nechajte sa vyložiť pri Penestanan stairs TU, spolu so schodami trošku do kopca je to asi 200 m. 

Druhé výborné jedlo môžete ochutnať v Lala & Lili Warung tiež v Ubude. 

A takto vyzeral náš mesiac na Bali deň po dni

11. 1. 2019 - 15. 12. 2019 - prílet na letisko v Denpasare 14:00 a prvé dni v Tegallalangu

Po príchode na letisko sme ihneď pocítli odlišnosť krajiny, v ktorej sme pristáli. Hala bola prekvapivo prázdna a už tu bolo cítiť vôňu vonných tyčiniek. Prešli sme pasovou kontrolou, zamenili si peniaze, prišli k prvým miliónom v živote a vyšli von. Teplo, horúco, vlhko. Veľa, veľa vodičov s tabuľkami. Po chvíli sme našli toho nášho s menom Robert na tabuľke. Ten pocit, keď viete, že na vás niekto čaká, niekto kto vás prevedie "džungľou" do bezpečia. :) 

Najlepšie čo sa dá urobiť pred odchodom na Bali, je nepozerať instafotky. Bez očakávaní sme toto miesto prijali presne také, aké je. 

Prvé ubytovanie sme mali v oblasti Tegallalang doslova uprostred džungle a ryžových polí. Miesto vhodné na joga pobyty, ale aj individuálnu prax a oddych. 20 unikátnych domčekov zasadených medzi palmy, banánovníky, s veľkým bazénom, cvičebňou jogy s otvorenými bočnými stenami a úchvatným výhľadom priamo do džungle. Prvú noc sme spoznali, čo je to naozajstná divočina. Neutichajúce zvuky tvorov, ktoré sme si ani len nedokázali, a možno ani nechceli predstaviť. 

Cez deň tu bol milí a ochotný personál, ktorý vedel len úplne základnú angličtinu. Varenie, úsmevy a starostlivosť im išli neporovnateľne lepšie. Bolo zvlášte mať okolo seba personál z troch až ôsmich ľudí a k tomu manažérku Ketut, keď sme tu boli jediní ubytovaní. Ketut, ktorá ako jediná vedela anglicky vynikajúco, nám ochotne porozprávala o svojej rodine, aj o živote na Bali. 

Naše ubytovanie - Rahasia Manis: Retreat Centre and Sanctuary. Ceny ubytovania sú tu rôzne v závislosti od vybraného domčeka, my sme mali tento. 

Okrem oddychu sme začali premýšľať, kam sa ďalej presunieme. Chceli sme vidieť Ubud, ktorý je akýmsi kultúrnym strediskom Bali. Našli sme na tri noci ubytovanie. Podľa popisu v pokojnej časti Penestanan nad Ubudom.

Ketut nám dohodla vodiča, ktorý nás odviezol do Ubudu, no ešte predtým sme sa cestou zastavili na ryžových terasách Tegalalang.

Tegalalang boli krásne terasy, dosť turistické. Ráno tu síce bolo len pár ľudí a dalo sa tu vcelku pokojne poprechádzať. Ale. Išlo v podstate o uzavretú časť, kde treba zaplatiť vstupné alebo si kúpiť nejakú "hojdačkovú" atrakciu a vstup sa už neplatil. Tie krásne fotky z hojdačiek, ktoré vyzerajú, že sa hojdáte sami uprostred ryžových polí, sú z takýchto miest. Pochopiteľne, ale na fotkách to vyzerá príťažlivešie, akosi slobodnejšie. Pred cestou na Bali chcela Sofi takúto fotku, no na mieste si to hneď rozmyslela. Nie zo strachu z výšky, ale skôr z akéhosi pocitu neautentickosti. 

Okrem toho tu bola kaviareň, kde ste si mohli objednať cibetkovú kávu. A že cibetky tam chovali priamo pred vašimi očami v klietkach. Môžete tam sedieť, popíjať kávu a pozerať im pri tom do očí. Prípadne si môžete svoju kávu, alebo život osladiť cukrom. Môžete sa slobodne rozhodnúť.

15. 12. - 18. 12. 2019 Penestanan

Penestanan stále pripomína pôvodnú dedinu, no je len pár minút autom (asi 20 minút pešo) od rušného centra Ubudu, asi 3 km. Po väčšej časti tohto miesta sa dá pohybovať len pešo. Sú to domčeky uprostred ryžových polí, kde ešte môžete vidieť domácich, ako ich obrábajú, s úzkymi uličkami, bez možnosti presunu skútrom, čo dodáva tomuto miestu úžasný pokoj. No v blízkosti skvele zásobeného veľkého supermarketu Bintang, najlepšej reštaurácie Yellow Flover široko ďaleko a naozaj vynikajúceho jogového centra Intuitive Flow s výhľadom na sopku Agung.

A pre toto všetko sme si Penestanan zamilovali. 

Krásny domček, ktorý sme obývali, bol voľný len na tri noci, takže sme zase hľadali niečo naokolo. Už sme vedeli, kde chceme bývať.

18. 12. - 23. 12. 2019 stále Penestanan

Našli sme ďalší dom, ktorý bol asi 10 minút od miesta, kde sme bývali pred tým. Prešli sme pešo, zhodili batohy a vďaka domácemu Wayanovi a jeho krásnej rodine sme sa tu 5 dní cítili ako doma.

Prama House bol v uzavretej uličke, v ktorej mala domčeky len Wayanova rodina. Žil tu so svojou manželkou, dvomi deťmi, s rodičmi, žil tam aj jeho strýko, bratranec, dedko...všetci. Každý robil niečo iné. Bratranec organizoval výlety, teta šila a predávala svoje oblečenie, mama nám nosila raňajky, neter upratovala, a každý, naozaj každý sa na nás usmieval a dával pocit, že sme viac ako vítaní. Aj pes buď vrtel chvostom alebo nás len lenivo zeregistroval. Wayanova žena nám požičiavala svoj skúter, kedykoľvek sme potrebovali. Okrem toho s láskou nosila na rukách svoje dvojmesačné bábätko a nikdy na nej nebolo vidieť únavu. Všetci tu nažívali v harmónii, ženy spolu každý deň robili nové košíčky na obetinky, deti sa hrali a z diaľky mávali a kričali helooou. A nič nebol problém. 

Za tých pár dní sme nabehli na príjemnú rutinu. Ja som ráno chodila na jógu, môj drahý ma chodil potom vyzdvihnúť na skútri. Chodili sme na obedy, večere, zabývali sa, prirodzene zžili s prostredím. Páčilo sa nám to. 

No po celý čas sme premýšľali, či sa presunieme niekam inam. K vode, na juh, na východ, či na nejaký ostrov. Pôvodne sme chceli obehať blízku Nusa Penida, vzdialenejší Lombok aj s maličkými Gili ostrovčekmi. S približujúcimi Vianocami výber ubytovania redol, tak sme sa ani tak nezamerali na miesto, ako na ubytko.

23. 12. - 26. 12. 2019 Nusa Lembongan 

Našli sme, aspoň podľa obrázkov, krásne vyzerajúce miesto na ostrove Nusa Lembongan. Wayanov bratranec nám dohodol vodiča na ráno o 10:30, aj plavbu z prístavu Sanur.

23. decembra ráno som išla na jogu a vrátila tesne pred deviatov. A vtedy sme sa dozvedeli, že vodič príde už o 9:30, musíme čím skôr vyraziť, lebo poobede už budú veľké vlny. Tak sme mali pol hodinku na raňajky a pobalenie. Našťastie sme deň pred tým vytriedili kôpku zbytočných vecí a nechali ich Wayanovej rodine. A balenie nám už celkom išlo. Presne o desiatej sme s batôžkami vyšli von vpred novému dobrodružstvu. 

Vodič nás jemne divokou jazdou dopravil expresne do Sanuru, keďže loď mala odplávať už o 11:00. Nebolo kde zaparkovať, tak nás "vyhodil" z auta, zobrali sme narýchlo len dva batohy, že on tretí prinesie. Potrebovali sme si ešte vybrať peniaze z bankomatu, ukázal nám, kde je bankomat. Toto bol náš prvý, trochu neohrabaný výber z bankomatu. Vonku už na nás kričali chlapci, že máme makať k lodi, lebo čaká len na nás. S dvomi batohmi na pleciach a náš vodič nikde... Vonku riadne pieklo, hotovosť sme si strkali do peňaženky, zľahka popoháňaní k lodi, neustále sa obzerajúc, kedy sa objaví náš vodič s posledným batohom a s lístkami na loď. Zrazu tam bol, išiel k nám. Dokonca mal aj chýbajúci batoh. Urobili sme rýchli check in, dostali nálepku s názvom ubytovania a nastúpili na loď cez vodu. Nič náročné, len mne bola skoro po pás. Batožinu našťastie prenášala posádka lode. Na lodi sme vyzuli šlapky, hodili ich do pripravenej, už plnej bedničky, zvalili sa na uzučké trojsedadlo a nechali sa unášať.

Cesta trvala asi pol hodinku. A zrazu sme sa ocitli na ostrove s krásnym bielym pieskom. 

V cene lode bola aj preprava na ubytovanie. V prístave v Lembongane sme počkali asi 20 minút na vodiča, ktorý nás v prívese po rozbitej ceste zobral na ubytovanie. Krásny rezort, no nám to miesto veľmi nesadlo. Mali sme tam byť 4 dni, ale akosi sme si nevedeli predstaviť, čo tam budeme robiť. Chýbala nám vlastná kuchyňa alebo aspoň konvica na čaj, nebola tam jediná skrinka, kde by sme si dali veci a mali sme len pollitrový džbán s pitnou vodou a zvláštny pocit, že toto nie je to naše. Okrem toho tam "nedočiahol" internet. Tak som sa pripojila na náš a zúfalo začala hľadať niečo iné. A našla som, cez booking rezervovala pre istotu len 2 noci a spojili sme sa s našou novou ubytovateľkou. Do pol hodiny bolo všetko dohodnuté. 

S malou dušikou sme išli za manažérom povedať mu, že je to ďaleko od našej prestavy a od atmosféry, ktorá vyžarovala z fotiek. Mali sme zaplatené 4 noci, bez možnosti vrátenia peňazí. Povedal, že skúsi niečo vybaviť s majiteľom. My že vrátené tri noci by boli skvelé, že tú prvú, nevyužitú noc im radi zaplatíme. Neverila som ani na chvíľu, že niečo dostaneme naspäť. Dopodrobna sa nás pýtal, čo všetko nie je podľa nás ok. Telefonoval, dlho telefonoval, chodil, pozeral všetko, čo sa nám nepáčilo. Nakoniec  vyhlásil, že nám vrátia tri noci. Že pri odchode si máme vyzdvinúť u neho hotovosť. Stále som neverila, mala som vymyslený celý príbeh o tom, ako budeme odchádzať a budú nám hovoriť, že tam nie je a že nikto nič nevie o žiadnej hotovosti. No on o päť minút prišiel naspäť, s presne odrátanými peniazmi. Nakoniec nám ešte obed objednal, aj taxík na nové miesto vybavil. Asi toľko k mojej lekcii o domnienkach. 

Podľa fotiek sme mali prísť na miesto s nádherným výhľadom. Prepotení, zľahka vystresovaní, sme vystúpili po 20 minútach jazdy z auta, zbehli pár schodíkov a ... Ten výhľad nebol nádherný, on bol priam čarovný. Z celého domu, z obidvoch spální, z kuchyne, odkiaľkolvek bolo vidieť tyrkisovú vodu s loďkami. Hneď sme si dohodli aj tretiu noc, viac to nebolo voľné. 

Na druhý deň boli Vianoce. V tom teple, bez stromčeka, na hinduistickom ostrove, nám to vôbec nedochádzalo. 

25. decembra, naučení od zahraničných turistov, si tu všetci priali pekné Vianoce.

A my sme museli začali snovať nové plány.

Nevedeli sme sa rozhodnúť, či ísť na iný ostrov, či sa vrátiť na Bali. Výber ubytovaní sa ešte viac zúžil. Teda nie úplne, len my sme mali náročné filtre. 

Nakoniec sme zvolili cestu späť na Bali, že pozrieme juh, nejaké pláže a môj milovaný manžel golfista si zahrá golf.

26. 12. - 27. 12. 2019 Balangan Beach a New Kuta Golf

Z Nusa Lembongan sme sa plavili späť do Sanuru, kde nás čakal vodič, ktorý dopredu dostal našu fotku, aby nás spoznal. Odviezol nás na nové ubytovanie k Balangan beach, kde sme mali cez airbnb rezervované ďalšie ubytovanie na 2 noci. No tu nás nikto nečakal ani nereagoval na správy. Dvere do dvora boli otvorené, tak sme sa zložili a čakali. Išli sme sa spýtať do susediacej reštaurácie, či nám nevedia pomôcť. Po viacerých telefonátoch nám jedna slečna priniesla kľúče, tak sme sa zložili.

Robčo išiel na golf, ja som išla neskôr na pláž trochu pozrieť surferov a pofotiť nádherný západ slnka. 

V tejto oblasti je veľa voľne pohybujúcich psov. Všade na Bali sú psy, ale tu ich bolo oveľa viac a vyzerali tak zvlášte zanedbanejšie a divokejšie. Keď som sa vracala po západe slnka naspäť, chvíľami mi nebolo všetko jedno, tých 300 metrov od pláže mi pripadalo v tomto novom prostredí ako kilometer. 

Až do ďalšieho dňa sa nám vôbec nikto z ubytovania neozval. Ťažko zovšeobecniť z jednej malej lokality, aký je juh ostrova. Ale bol tu taxikár, ktorý sa snažil s Robom vybabrať, na ubytko nikto nepršiel, v potravinách boli asi dvojnásobné ceny, na pláži bol zrazu iný typ ľudí, ako v duchovnejšom Ubude, bolo tu horúco a všetci sme sa tu cítili akosi cudzo. Všetci traja sme cítili, že ďalšiu noc tu nechceme zostávať. Ubytko sme stornovali a po komplikáciách s checkinom nám dokonca vrátili celú sumu za obidve noci.

27. 12. - 9.1. 2012 Ubud, Penestenan

Rezervovali sme ubytko s dobrým hodnotením v Penestenane. Zavolali si vodiča, ktorý nás viezol zo Sanuru na juh. 50 kilometrová cesta trvala 3 hodiny. Lebo doprava. Ak sme dovtedy považovali naše cesty za preplnené, toto nás vyliečilo. 

Unavení sme prišli do ďalšieho domu. Tento bol kompletne otvorený, bez okien, len pár stien a strecha. A veľa veľa zelene a jazierok. A veľa veľa hávede. Ono na Bali si človek zvykne na všetky žaby, komáre, mravce. Ale tu ich bolo proste veľa. Príliš. Žaby nám doslova skákali do bazéna, mravcov bolo nekonečno, jeden šváb v kuchyni, druhý v posteli, tretí... Nechali sme všetky batohy tam a išli sa najesť oproti do rešturácie, aby sme rýchlo našli iné miesto, kde prespíme. Lebo tu by sme teda fakt nezaspali. Bolo asi pol deviatej, keď sme cez booking zistili, že Wayanov Prama House je na jednu noc voľný. Napísali sme mu a za 10 minút sme boli zbalení, o ďalších 10 minút chôdze sme už zhadzovali ruksaky. Vykúpali sa v bazéne, zapálili vonné tyčinky, vypili kamilkový čaj, zaliezli do voňavých postelí a príjemne sa vyspali.

Ráno sme rezervovali ďalší dom na ďalšie 3 noci. Ceny ubytovaní rástli, možnosti sa strácali. Podľa obrázkov to bol dom s bazénom, jednoduchý, no čístý, s výborným hodnotením. Majiteľ nám napísal, že Wayan je jeho najlepší kamarát, že nám k Prama hausu pošle vodiča, tak to znelo celkom sľubne. Vodič bol takej zvláštnej povahy, po príchode na miesto sme zostali zarazení. Bazén so zvláštnym zeleným odtieňom, žiadna zeleň, zvlášte pustá atmosféra. Ani som nič nevybalovala. Len som si sadla a prvý krát sa rozplakala. 

Jednu noc sme tu zvládli. Ďalší deň sa akosi vyjasnilo, našli sme dom na ďalšie dve noci a hneď aj na posledných 9 nocí. 

Po tomto všetkom sa nám všetkým uľavilo. Vedeli sme, kde budeme spať, že už nikam nejdeme, že už zostávame tu. Zaniesli veci do práčovne. Začali si to užívať. Zžívať sa, nasávať atmosféru, sledovať domácich, počúvať, ako hovoria o ich živote. Chodili sme na tie isté miesta. Pozorovali, učili sa a sledovali, čo to s nami robí.